V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda spojená s prísnym pôstom a
zdržiavaním sa mäsitého pokrmu. Aj podľa ľudových tradícií konzumácia
bezmäsitých jedál v tento deň mala zabezpečiť úžitok v hospodárstve.
Bývalo zvykom jesť cestoviny či pirohy.
Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť
pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym. Súčasťou liturgie v
katolíckych kostoloch je v tento deň posvätenie popola. Následne kňazi a
diakoni robia znak kríža popolom na čelá veriacich so slovami: "Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš", alebo: "Kajajte sa a verte v evanjelium".
Popol má pripomenúť človeku jeho pôvod zo zeme i skutočnosť, že sa do
zeme vráti. Popol je aj symbolom očistenia a budúceho zmŕtvychvstania.
Obrad sypania si popola na hlavu v prvý deň pôstu sa praktizoval v
cirkvi už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých
a verejných hriešnikov, ktorí v ten deň začínali svoju cestu pokánia.
Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu
popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní
kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie si popola na hlavu sa stalo
všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.
V roku 1091 koncil v Benevente zaviedol tento obrad pre celú cirkev,
pričom sypanie si popola na hlavu sa nahradilo značením kríža popolom na
čelo.
Pôstne obdobie v rímskokatolíckej cirkvi trvá od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele, v tomto roku pripadla na 17. apríla.
V gréckokatolíckej cirkvi sa začal Veľký pôst (Svätá Štyridsiatnica) pred Veľkou nocou (Paschou) v pondelok 28. februára.